Ako ďalej s demokraciou na Slovensku.

Autor: Oto Boroš | 23.6.2013 o 8:52 | (upravené 23.6.2013 o 9:52) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  458x

V súčasnosti sme svedkami mimoriadnej eskalácie deštrukcie demokracie na Slovensku. Situácia je už podľa môjho názoru porovnateľná s udalosťami v roku 1948 v Československu alebo 1933 v Nemecku. Za tejto situácie už stačí len zmeniť zákon o voľbách vhodným spôsobom a máme tu novú totalitu. Na internete je mnoho článkov kritizujúcich túto situáciu, avšak len veľmi málo takých, ktoré ponúkajú legitímne a aspoň mierne reálne východisko z tejto situácie. A tak som sa rozhodol jedno východisko ponúknuť.

V súčasnosti sme svedkami mimoriadnej eskalácie deštrukcie demokracie na Slovensku. Situácia je už podľa môjho názoru porovnateľná s udalosťami v roku 1948 v Československu alebo 1933 v Nemecku. Za tejto situácie už stačí len zmeniť zákon o voľbách vhodným spôsobom a máme tu novú totalitu.

Popravde, neverím, že predstavitelia súčasnej moci sú ochotný (a schopný) zájsť až tak ďaleko. Na to azda až príliš túžia po finančných prostriedkoch tečúcich z EU. Takto sú štátne financie tak prekliatím,  ako aj jej požehnaním pre demokraciu u nás. Prekliatím preto, lebo ak si odmyslíme trochu úchylnú túžbu po moci niektorých jedincov, hlavným dôvodom prečo mnohí vstupujú do politiky alebo sponzorujú politické hnutia, je práve prístup k štátnym financiám. Požehnaním práve preto, o čom som hovoril v prvej vete - podmienkou toku nemalých prostriedkov z EU na Slovensko je zachovanie aspoň zdania demokracie. Preto, aspoň podľa môjho názoru, súčasná vláda neprekročí posledný stupeň, ktorý jej chýba k trvalému a úplnému uchopeniu moci na Slovensku - odstránenie demokratických volieb.

V čom je vlastne terajšia situácia pre demokraciu tak nepriaznivá? Nuž na úvod je potrebné si pripomenúť, že terajšia demokracia je v svojom princípe zastupiteľskou demokraciou, na rozdiel od priamej demokracie napríklad v starovekom Aténskom štáte. A ďalej, je založená na princípe trojdelenia štátnej moci na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto tri moci mali byť vzájomne nezávislé a mali sa vzájomne vyvažovať. Tento systém v pomerne pôvodnej podobe funguje napríklad v Spojených Štátoch. Na rozdiel od tohto systému demokracie, u nás sa už  za I. ČSR, ujal systém parlamentnej demokracie, keď parlament, v našom prípade NR SR, má kontrolovať vládnu moc a súdna moc je relatívne od oboch mocí nezávislá. Tento systém však na Slovensku už od začiatku fungoval akosi zle. V podstate vďaka ústavnému a volebnému systému došlo k tomu, že ten kto kontroloval Národnú radu, kontroloval aj vládu. Na pohľad sa to síce javí ako normálne a demokratické, no ak si uvedomíme vzájomné vzťahy medzi ústavným a volebným systémom, potom sa dá pomerne ľahko objasniť terajšia situácia, keď parlamentná väčšina hlasuje ako jeden muž podľa vôle jedného muža a je vzdialená od akejkoľvek, čo aj len minimálnej, kontroly výkonnej moci.

Kritika tohto systému prichádza zo všetkých strán, no napriek tomu nikto nenavrhuje spôsob, ako tento systém zreformovať a odstrániť z neho prvky, ktoré deformujú demokraciu. Tým hlavným deformujúcim prvkom je, opäť podľa môjho názoru, neexistencia reálne nezávislej kontroly verejnej moci všeobecne. Slovenská ústava síce ustanovuje orgány, poverené kontrolou verejnej moci, no ich personálne obsadenie sa zverilo Národnej Rade a výsledok sa dostavil.

Ako teda dosiahnuť nezávislosť týchto kontrolných orgánov? Nuž, ešte pred 20 rokmi by to bol dosť ťažko riešiteľný problém. Dnes však žijeme v ére internetu. Nepoznám štatistiky, ale väčšina vzdelaných ľudí dnes už internet bežne používa. Nie je ani problém dnes vytvoriť relatívne bezpečné Webové sídlo hoc akého orgánu. Som presvedčený, že po vzore takých gigantov, ako je FACEBOOK, nemal by byť problém skonštruovať Webovské sídlo pre orgán, ktorý pre túto chvíľu pracovne nazvem Ľudovým zhromaždením. Členom tohto orgánu by mohol byť každý občan SR spĺňajúci zákonne predpoklady, pričom členstvo v orgáne by získal jednoducho splnením týchto predpokladov a zaregistrovaním sa na Webovskom sídle. Orgán by zasadal výlučne na internete a konal výlučne písomne. Sám o sebe by nemal aktívnu zákonodarnú právomoc, mal by však právomoc zostavovať kontrolné komisie a výbory a to jednak definované v zákone a jednak ad hoc. Zároveň by tento orgán vyberal riadiacich predstaviteľov predovšetkým Najvyššieho kontrolného úradu, Generálnej prokuratúry (ale vlastne neviem prečo nie ja krajskej) a vyberal by aj členov ústavného súdu z osôb, ktoré sú členmi tohto orgánu a spĺňajú zákonne požiadavky. Zároveň by toto „Ľudové zhromaždenie" mohlo poverovať úlohami tieto kontrolné orgány a kontrolovať ich plnenie.

Aby snáď nedošlo k tomu, že v tomto orgáne si nejaká väčšina uzurpuje moc, jednoduchým riešením by tu bolo to, že kandidát na jednotlivé posty, ktoré by toto „Ľudové zhromaždenie" volilo, by okrem zákonných požiadaviek musel získať aj podporu určitého percenta členov „Ľudového zhromaždenia", napríklad 10%, pričom člen ĽZ by mohol vždy dať hlas len jednému kandidátovi. Z kandidátov, ktorí by spĺňali tieto predpoklady by sa zvolilo náhodným losom. Samozrejme, tento systém sa dá všelijako vylepšovať.

Teraz, keď už teda máme hrubú predstavu o reforme ktorú navrhujem, zostáva len vymyslieť, ako ju presadiť. Je jasné, že moc nemá rada kontrolu nad sebou. Je malý predpoklad, že či už terajšia, alebo akákoľvek budúca zmes poslancov NR SR, by bola ochotná prijať ústavnú reformu, ktorá by umožnila takúto kontrolu. Ako teda na to? Existujú nejaké zákonne prostriedky ako presadiť reformu ústavy? Nuž a opäť len podľa môjho názoru, existujú. Metódou ako presadiť takúto reformu ústavného zriadenia je referendum. Je to síce cesta plná nástrah, ale za tejto situácie je to jediná legitímna cesta, s výnimkou občianskeho odporu podľa článku 32 ústavy, ktorého výsledok ale môže byť sporný a bol by spojený aj s nemalými škodami.

Ak má azda niekto predstavu, že referendová otázka sa musí zmestiť do dvoch riadkov, tak sa mýli. Ústava a zákony kladú na referendovú otázku v skutočnosti  takéto nároky:

1.       Na referendovú otázku sa musí dať odpovedať buď „áno" alebo „nie".

2.       Ak referendum obsahuje viac otázok, nesmú byť vzájomne podmienené.

3.       Predmetom referenda musia byť dôležité otázky verejného záujmu.

4.       Predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Prvé dve požiadavky sú jednoduchšie a sú formulované v zákone č. 564/1992 Zb. „o spôsobe vykonania referenda". Ďalšie dve sú problematickejšie a sú požadované priamo Ústavou SR.

K 1.)  Nie je problém formulovať referendovú otázku napríklad takto: „Súhlasíte s tým, aby  Národná rada SR, v prípade, ak na túto otázku odpovedia kladne aspoň 3/5 voličov oprávnených hlasovať v tomto referende, vyhlásil text nasledujúci za touto otázkou  v Zbierke zákonov ako ústavný zákon?"

Mali by zaiste pravdu kritici, ktorí by tvrdili, že výsledok referenda sa podľa ústavy vyhlasuje ako zákon. Ale za prvé, aj ústavný zákon je len zákon, podmienky pre prijatie ústavného zákona stanovené v ústave v článku 84 odstavec 4 sa týkajú hlasovania v Národnej rade. Popravde, keďže nie je stanovené za akých podmienok má byť vyhlásený výsledok referenda ako ústavný zákon, je možné použiť toto ustanovenie analogicky. Ústava v každom prípade nezakazuje vyhlásiť výsledok referenda ako ústavný zákon. Navyše, podľa znenia otázky, len prílohu k otázke by NR SR vyhlásila za ústavný zákon, k čomu by bola zmocnená zákonom. Tu nepripadá do úvahy klasická otázka, vyskytujúca sa pri referendách, či poslanci NR SR, uplatniac si vlastnú nezávislosť, budú postupovať podľa rozhodnutia v referende. Existuje zákonom a ústavou určená povinnosť pre NR SR ako štátny orgán, postupovať určitým spôsobom. Schválený zákon nemôže spôsobom určeným pre vyhlasovanie zákonov NR SR nevyhlásiť.

Body 2.) a 3.) by boli jednoduché. Bola by len jedna otázka, a celkom určite súvisí s verejným záujmom - kontrolou verejnej moci.

Bod 4.) je azda najťažší. Aj keď referendová otázka, ani navrhovaná ústavná zmena, sa priamo netýka ničoho, čo ústava nepripúšťa, v skutočnosti cieľom úpravy je práve zaviesť kontrolu nad konaním štátnej moci a teda aj nad prostriedkami z verejných rozpočtov. Takto nepriamo sa vlastne predmet referenda týka aj daní, odvodu a rozpočtu. Tu zostáva len dúfať, že tak prezident SR ako aj prípadne ústavný súd, pri posudzovaní legitímnosti predmetu referenda zostanú nohami pevne zakotvený v princípoch demokracie a odpustia si slovenský vykladačský folklór, aký nám v súčasnosti predvádza predovšetkým predsedníčka ústavného súdu a milý pán prezident.

Na záver ešte jedna otázka: zmenila by sa politická situácia na Slovensku, ak by boli prijatý podobný zákon? Moja odpoveď je pesimistická, keďže som pesimista. Nie, nič by sa nezmenilo. Ľudia sú už príliš pohodlný na to, aby robili činnosť, ktorou nie sú povinný a z ktorej im nepripadne žiaden príjem. Navyše, väčšina ľudí nevníma tento štát ako svoj vlastný, ako niečo, nad čím majú vlastnú zodpovednosť. Stále žijú v predstave, ako kedysi ich predkovia, že štát je niečo, čo patrí pánu kráľovi a niekoľkým magnátom. A práve preto, že toto žije v ich predstave, pomaly ale isto sa to stáva realitou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?